Originale | BIELORUSSO [ Sokalau Vojus, 2020]
|
L'ESTACA | СЛУП [1] |
| |
L'avi Siset em parlava | Золкам на ганку я й Сызэт |
de bon matí al portal | Сонца чакалі былі, |
mentre el sol esperàvem | А па дарозе сьледам у сьлед |
i els carros vèiem passar. | Сонна павозкі паўзьлі. |
| |
Siset, que no veus l'estaca | Бачыш, Сызэт, мы да слупа |
on estem tots lligats? | Ўсе прывязаныя тут... |
Si no podem desfer-nos-en | Што нам, па-твойму, трэба зрабіць, |
mai no podrem caminar! | Каб уцячы ад пакут? |
| |
Si estirem tots, ella caurà | Разам хістайма слуп стары — |
i molt de temps no pot durar, | Ён жа няволіць нас, сябры. |
segur que tomba, tomba, tomba | Зараз ён храсьне, храсьне, храсьне |
ben corcada deu ser ja. | І парыне дагары. |
| |
Si jo l'estiro fort per aquí | Я пацягну яго сюды, |
i tu l'estires fort per allà, | Ты пацягні яго туды — |
segur que tomba, tomba, tomba, | Ён не стрывае, храсьне, храсьне, |
i ens podrem alliberar. | Будзе воля назаўжды. |
| |
Però, Siset, fa molt temps ja, | Слухай, Сызэт, столькі часу прайшло, |
les mans se'm van escorxant, | Скура з далоняў спаўзла. |
i quan la força se me'n va | Слуп не слабее, і множыцца зло — |
ella és més ampla i més gran. | Як жа пазбавіцца зла? |
| |
Ben cert sé que està podrida | Слухай, Сызэт, слуп цяжкі як-ніяк, |
però és que, Siset, pesa tant, | Хоць і даўно спарахнеў, |
que a cops la força m'oblida. | Часам зьнясіленым чуюся я — |
Torna'm a dir el teu cant: | Ты нагадай мне свой сьпеў. |
| |
Si estirem tots, ella caurà | Разам хістайма слуп стары — |
i molt de temps no pot durar, | Ён жа няволіць нас, сябры. |
segur que tomba, tomba, tomba | Зараз ён храсьне, храсьне, храсьне |
ben corcada deu ser ja. | І парыне дагары. |
| |
Si jo l'estiro fort per aquí | Я пацягну яго сюды, |
i tu l'estires fort per allà, | Ты пацягні яго туды — |
segur que tomba, tomba, tomba, | Ён не стрывае, храсьне, храсьне, |
i ens podrem alliberar. | Будзе воля назаўжды. |
| |
L'avi Siset ja no diu res, | Час праляцеў, Сызэт маўчыць, |
mal vent que se l'emportà, | Зьнёс яго вецер бяды, |
ell qui sap cap a quin indret | Зьнік ён, няма каму болей вучыць, |
i jo a sota el portal. | Я ж і цяпер як тады. |
| |
I mentre passen els nous vailets | З ганку на моладзь дзіўлюся сваю |
estiro el coll per cantar | І дзеля заўтрашніх дзён |
el darrer cant d'en Siset, | Сёньня я песьню Сызэта пяю |
el darrer que em va ensenyar. | Так, як вучыў мяне ён: |
| |
Si estirem tots, ella caurà | Разам хістайма слуп стары — |
i molt de temps no pot durar, | Ён жа няволіць нас, сябры. |
segur que tomba, tomba, tomba | Зараз ён храсьне, храсьне, храсьне |
ben corcada deu ser ja. | І парыне дагары. |
| |
Si jo l'estiro fort per aquí | Я пацягну яго сюды, |
i tu l'estires fort per allà, | Ты пацягні яго туды — |
segur que tomba, tomba, tomba, | Ён не стрывае, храсьне, храсьне, |
i ens podrem alliberar. | Будзе воля назаўжды. |
| |
| |
Zołkam na ganku ja j Syzet
Sonca čakali byli,
A pa daroze śljedam u śljed
Sonna pavozki paŭźli.
Bačyš, Syzet, my da słupa
Ŭse pryvjazanyja tut...
Što nam, pa-tvojmu, treba zrabić,
Kab ucjačy ad pakut?
Razam histajma słup stary -
Jon ža njavolić nas, sjabry.
Zaraz jon hraśnje, hraśnje, hraśnje
I paryne dagary.
Ja pacjagnu jago sjudy,
Ty pacjagni jago tudy -
Jon ne stryvaje, hraśnje, hraśnje,
Budze volja nazaŭždy.
Słuhaj, Syzet, stołki času prajšło,
Skura z dalonjaŭ spaŭzła.
Słup ne slabjeje, i množycca sło -
Jak ža pazbavicca zła?
Słuhaj, Syzet, słup cjažki jak-nijak,
Hoć i daŭno sparahnjeŭ,
Časam źnjasiljenym čujusja ja -
Ty nagadaj mnje svoj śpjeŭ.
Razam histajma słup stary -
Jon ža njavolić nas, sjabry.
Zaraz jon hraśnje, hraśnje, hraśnje
I paryne dagary.
Ja pacjagnu jago sjudy,
Ty pacjagni jago tudy -
Jon ne stryvaje, hraśnje, hraśnje,
Budze volja nazaŭždy.
Čas praljacjeŭ, Syzet maŭcyć,
Źnjos jago vecer bjady,
Źnik jon, njama kam boljej vučyć,
Ja ž i cjapjer jak tady.
Z ganku na moładź dziŭljusja svaju
I dzelja zaŭtrašnih dzjon,
Sjońnja ja peśnju Syzeta pjaju
Tak, jak vučiŭ mjanje jon:
Razam histajma słup stary -
Jon ža njavolić nas, sjabry.
Zaraz jon hraśnje, hraśnje, hraśnje
I paryne dagary.
Ja pacjagnu jago sjudy,
Ty pacjagni jago tudy -
Jon ne stryvaje, hraśnje, hraśnje,
Budze volja nazaŭždy.