Language   

זאָג ניט קײנמאָל

Hirsh Glik / הירש גליק
Back to the song page with all the versions


La versione bielorussa di Aljaksej Žbanaŭ
[NIKDY NEHOVOR]

Nikdy nehovor, že tvoja cesta sa končí:
myšlienky zatiahnu oblohu, prekryjú modrý deň.
Hodina, na ktorú sme čakali, je tak blízko;
dupot našich bôt oznámi správu: Sme tu!

Zo zelených krajín paliem, aj z ďalekých krajín snehu,
prichádzame s našimi mukami a smútkom;
Všade, kde naša krv padá na zem, tam je naša odvaha,
a naša duša je večná.

Každé ráno nám slnko vnesie svetlo do nášho dňa,
a trpký včerajšok aj s našim nepriateľom zostane v tme.
Ale niekedy, keď je čas dlhý a slnko nevychádza,
nechaj túto pieseň hrať ďalej, ako spomienku pre ďalšie generácie.

Táto pieseň bola napísaná krvou, nie perom,
nie je to pieseň, akú spievajú v lete vtáci nad nami;
Túto pieseň spievali ľudia medzi padajúcimi domami
s granátmi v ruke, s pohľadmi na svojom cieli.

A tak nikdy nehovor, že tvoja cesta sa končí:
myšlienky zatiahnu oblohu, prekryjú modrý deň.
Hodina, pre ktorú sme hladovali, je tak blízko;
dupot našich bôt znamená jedno - sme tu!
Ты не кажы, што гэта дзень апошні твой. [1]
Хоць хмары шэрыя вісяць над галавой.
Яшчэ ён прыйдзе, наш даўно чаканы час,
І кожны крок – зарок, што ўжо ня знішчыць нас!

Ад краю пальмаў да заснежаных мясцін
Нясем свой боль і сваё гора як адзін.
І дзе ўпадзе крыві хоць кропля з нашых цел,
Узыдзе наша моц і мужнасць узрасце.

Устане сонца й пазалоціць новы дзень.
І знікне ноч, і з ёю вораг прападзе.
Але пакуль трывожна ранішняй парой,
Хай пойдзе песня з хаты ў хату, як пароль.

Яе пісалі не чарнілам, а крывёй.
Гэта не песенька пра птушку над зямлёй.
Калі валіліся муры, забыўшы страх,
Яе спяваў народ са зброяй у руках.
[1] Ty ne kažy, što heta dźeń apošni tvoj.
Xoć xmary šeryja visjać nad hałavoj.
Jašče ën pryjdze, naš daŭno čakany čas,
I kožny krok – zarok, što ŭžo nja zniščyć nas!

Ad kraju palmaŭ da zasnežanyx mjascin
Njasem svoj bol i svaë hora jak adzin.
I dze ŭpadze kryvi xoć kroplja z našyx ceł,
Uzydze naša moc i mužnasć uzrasce.

Ustane sonca j pazałocić novy dzeń.
I znikne noč, i z ëju vorah prapadze.
Ale pakul tryvožna ranišnjaj paroj,
Xaj pojdze pesnja z xaty ŭ xatu, jak parol.

Jaje pisali ne čarnilam, a kryvëj.
Heta ne peseńka pra ptušku nad zjamlëj.
Kali valilisja mury, zabyŭšy strax,
Jae spjavaŭ narod sa zbrojaj u rukax.


Back to the song page with all the versions

Main Page

Note for non-Italian users: Sorry, though the interface of this website is translated into English, most commentaries and biographies are in Italian and/or in other languages like French, German, Spanish, Russian etc.




hosted by inventati.org